Písomná časť ROEP

Písomná časť je, či skôr mala byť, podstatná. Vzhľadom na uzákonený postup, hodnoverný je z nej len vlastnícky vzťah. Teda predmetná parcela, vlastník a vlastnícky podiel v nej. Titul nadobudnutia nemusí byť vždy presný a výmera parcely je najväčší problém. Vznikla výpočtom z odvodených grafických podkladov, nie z priameho merania, tak jej charakteristiku presnosti, či kvalitu možno označiť len za hrubo orientačnú. A takéto iluzórne výmery sú žiaľ neraz predmetom kúpy. Žiada sa dakomu výstižnejšieho dôkazu úslovia o kupovaní mačky vo vreci?
Neopomenuteľnou súčasťou geodetického merania je aj rozbor jeho presnosti či analýza. Kataster žiaľ žije svojím zrejme hviezdnym životom a také veľmi prízemné otázky sú mu vzdialené na svetelné roky. Proces tvorby ROEP možno prirovnať k prechodu frontu predmetným k. ú., čo platilo pred tým neplatí a platí čo neplatilo. Tak i z lokalizačných škíc (približne, „od oka“, bez geodetického merania nakreslený obraz zemského povrchu, teda pozemkov, ciest a vodných tokov) sa za pomoci najnovších produktov ľudského umu, v podstate z večera do rána, nepochopiteľne a nezodpovedne určili výmery pozemkov s číselným vyjadrením až na m2. Tak je to v geodézii zaužívané. Podľa všeobecných pravidiel, predpokladá sa presnosť určenia trojnásobok najmenšieho dielku. O výmerách z ROEPu to však v žiadnom prípade neplatí. Aká môže byť presnosť výmery, ak chyby v lokalizácii hraníc pozemkov sú neraz aj desiatky či dokonca sto metrov? Stále nezrozumiteľné? Zoberme si teda kvalitnejšie mapy. Na papierovej mape v mierke 1:2880 (1palec na mape zodpovedá 40 siaham v skutočnosti, 1 siaha = 1,89648m) znázornený bežný pozemok o rozmeroch 7m x 300m má výmeru čosi viac ako mericu, teda 2100m² v skutočnosti. Hrúbka najtenšej rysovatelnej čiary na mape je 0,1 mm, čo predstavuje 0,3 m v skutočnosti a v plošnom vyjadrení 90m2. Pozemok má aj druhú hranicu 300m dlhú, takže hrúbka čiar znázorňujúcich hranice predmetného pozemku je v skutočnosti výmera 184m². No praktická presnosť papierových máp je 0,2 až 0,3 mm, čo vo výmere predstavuje neistotu 368m² až 552m². Avšak výmera na LV je uvedená so zdanlivou presnosťou na 1m². Pri predmetnom pozemku by to malo byť 2100m² +- 500m².
Aby toho nebolo málo, ak výmery v PK sú uvádzané aj systémom jutro (katastrálne 1600, uhorské 1200) – 1200 – 900 – 600 – 300 – 100 štvorcových siah (1,89648 x 1,89648 m = 3,6 m2, potom stojí za námahu dať si odpoveď na otázku aká je presnosť výmer v PK.

Nájsť delenie na štvrť 100vky štvorcových siah (p.č. 998) je naozaj vzácnosť

V najlepšom prípade je to 180 m2. Čo na to vlastníci, ktorí sú takmer skalopevne presvedčení, že aj ten posledný štvorcový meter na LV je skutočný? Grafické znázornenie v lokalizačných škiciach nám z blata nepomôže. To bolo podriadené primárnej zásade lokalizácie znázornenia všetkých pozemkov pri neopomenuteľnej podmienke vpísateľnosti čísla parcely do vymedzeného areálu. Ak by to bolo nemožné, areál sa vopred upravil na vhodnú veľkosť. Čo iné ako poľutovaniahodný úsmev vzbudzuje nejeden „šublérový“ merač na lokalizačnej škici, ktorý sa vehementne dožaduje aj posledného mikrónu? Aj pri najkvalitnejších papierových mapách ich ani vo sne neprepadne dáka zrážka papiera. Nehovoriac o tom, že svoje merania uskutočňujú na deformovanom produkte kopírok. No a pre úplnosť musím uviesť, že pred geodetickým zameraním a výpočtom výmer bolo zaužívané aj priznávanie výmery pozemku vlastníkom, či jej odhad porovnaním s jednotkovým pozemkom a to je ten neojedinelý systém PK.

Z čoho výmeru, keď i jutrá a štvorcové siahy zutekali

Toto je realita (verím, že pre mnohých krutá), s ktorou sa musíme ako geodeti, tak i vlastníci vyrovnať. V akom svetle sa teraz javia „hrdinské“ výroky vlastníkov: cudzie nechcem, no svoje si nedám? Majú hranice zväčša svojej dedovizne vzorne okameňované, či hodnoverne geodeticky zdokumentované? Alebo ich len mátoží výsledná cifra súčinu nemalej jednotkovej ceny pozemku za 1m² a prípadných ďalších m², ktoré by sa im podarilo získať?

Ako už bolo načrtnuté v úvode, nedá mi nevenovať sa podrobnejšie podstate systému súboru popisných informácii KN (SPI KN). Duchovné dedičstvo pozemkovej knihy (PK) je evidentné. V dobe bezpočítačovej, teda papierovej to bola nevyhnutnosť. No dnes? Pre vlastníka je nepodstatný spôsob evidencie pozemkov a príslušných vlastníckych práv k nim. Podstatný a prvoradý je kataster, ktorý tvoria pozemky a pokiaľ niekto lipne na dnes už prekonaných historických nevyhnutnostiach budiž. Nech si ich má, no latentné. Bolo by načase a dôstojné prestať znepríjemňovať zbytočnosťami ľuďom život a poskytovať vlastníkovi ako doklad o jeho vlastníctve nie Výpis z listu vlastníctva (LV), ale doklad o vlastníctve pozemkov v katastri vedených. Bežne má jeden vlastník vlastníctvo zapísané na desiatkach LV. Výnimočne sú to aj stovky LV. Ctí sa tradícia pozemkovej knihy. Pôvodná schéma PK vložiek však bola:
 VLASTNÍK, jeho POZEMKY označené parcelnými číslami BEZ VÝMER a ťarchy.
 Nebolo by na čase zobrať uvedené na vedomie? Softvér používaný pri tvorbe ROEPu s tým nemal najmenší problém. Tak prečo ten problém má celoštátny kataster? Má to jeden praktický dôvod? Cieľom spomenutých 17 000 LV po 8,-€ je naplnenie štátnej kasy? Aká je životnosť nejednoparcelového LV? Do zápisu prvého dedičstva. Dedením po parcelách budú založené ostatným spolupodielnikom nové LV. Je cieľom počet parciel = počet LV? Až potom už bude konečne aj poslednému jasné o čom píšem a LV budú zbytočné?
Keďže prevládajúci je nie 1/1 vlastnícky podiel, uvediem zjednodušený príklad. Poručiteľ má zapísaný ½ vlastnícky podiel v 24 parcelách na jednom LV. Jeho šesť dedičov si dedičstvo rozdelí po 4 parcelách. Piatim z nich sa spoluvlastníctvo v štyroch rôznych parcelách zapíše na päť nových LV. Následne zomrie vlastník podielu druhej polovice vo všetkých 24 parcelách. Jeho osem dedičov sa dohodne a dedičstvo si rozdelia po troch parcelách. Bude pôvodných 24 pozemkov zapísaných na menej ako 24 LV? To je už dobrovoľná úloha pre čitateľa. Pre úplnosť dodávam, že dedenie po parcelách je predpísané zákonom, zľudovelo zvaným drobivým. Teda naoko nedrobí, no vo veľkom produkuje nové LV. Aj s podielom 45cm², čo je z tých menších kvetináčov. Natíska sa otázka, kedy budú pozemkové úpravy. To je veľmi ľahká otázka. Až budú peniaze. Pre nás sú však tie zložitejšie, napríklad pomocou GROFMHLMS nájsť vlastníkovi aj poslednú brázdu, ktorú dedo jeho deda oral. Čo sa pozemkových úprav týka, aby bolo jasné o aké čudo kráča, zjednodušene je to zámenná zmluva všetkých so všetkými a v prospech všetkých s reálnym vyčlenením.vlastníctva každého jedného vlastníka v predmetnom k. ú. v minimálnom počte pozemkov a všetkých sprístupnených z verejných ciest.  Bez chodenia po úradoch, notároch a geodetoch. Oni všetci, ktorí majú, aj prídu, no jednak to viac dlhších chvíľ trvá, aj to stojí viac ako päť peňazí, avšak najpodstatnejšia je ochota všetkých vlastníkov k zámene. Až potom bude GROFMHLMS len históriou.