Byť či nebyť, znalcom v odbore GaK?

Byť či nebyť, znalcom v odbore GaK? (Znalcom v skutočnom význame slova, alebo menovaným?)
Vážené kolegyne/ovia, nielen vďaka upršaným letným dňom, viac ako pár letmých pohľadov možno venovať Slovenskému GaK č. 2/2011. Nádhera lesklého papiera. Forma. A čo obsah?
Čo predovšetkým stojí za zmienku je prípadná budúca elektronická forma časopisu s chvályhodnou úsporou našich financií. Dovolím si doplniť potrebu neanonymnej diskusie k článkom.
Na rozdiel od redakčnej rady SGaK mám za to, že je podstatný a zreteľa hodný rozdiel medzi proklamovaným a skutočne dosiahnutým cieľom „pilotných projektov“, čo by sa asi nemalo opomínať.
A propos lektorovanie, nezaváňa to ani v najmenšom niečím neomamným? Kto objektívne určí a na základe akého výberu, akej a kým volenej (či len menovanej?) komisie (kto objektívne vyberie ju?) na výber toho „správneho“ lektora? O subjektívnosti „Dôvetku redakčnej rady“ mi svedčí jej posudok nereálnosti názoru autorov. Má ona (redakčná rada) patent na poznanie hranice medzi minimálnymi (hraničiacimi až s odovzdanosťou) a maximalistickými (skutočne, či len nateraz nereálnymi) cieľmi? S dovolením, redakčná rada sú tí najerudovanejší odborníci na kataster? Kto to objektívne posúdi? Alebo a predovšetkým správcovia im členskou základňou zvereného nástroja? V neposlednom rade, mali autori článku možnosť sa k predmetnému Dôvetku vyjadriť? Chcel to byť katalyzátor na obohatenie a aj zvýšenie kvality periodika?
Vážená redakčná rada, nebolo by už na čase poznať, čo je meraná veličina a čo etalón? Mám za neprofesionálne a hlavne stavovsky nedôstojné čokoľvek ťahať z JTSK03 do JTSK a tým produkovať DEFORMÁTY!
Nie som fanatickým obdivovateľom siahodlhých štatistických „úvah“. „Sedliacky“ úsudok mi je bližší a vítam príspevok Ing. Evy a Ing. Tomáša Ďurkovcov ako chvályhodný počin. S mojím dôvetkom, že prinajmenšom mimo zastavaného územia obce už od 1. 12. 2009 bolo veľmi neskoro merať a kataster mozaikovito skladať z NEDEFORMOVANÝCH produktov. Komu sa žiadala unifikácia, aj, či predovšetkým tam, kde nikdy nebola? Ak sa kataster roky motal v kruhu, aj to slimačím tempom (s čím sa ešte aj niekto nemá problém pýšiť), teraz pristihnutý „in flagranti“, má odvahu klásť si ešte aj podmienky? Milá moja GaK čo si komu urobila?

Článok venovaný znaleckej činnosti mi však podal klávesnicu ešte nástojčivejšie. Predovšetkým mám za potrebu uviesť to, čo som v príspevku nenašiel dostatočne zvýraznené, že je neporovnateľná znalecká činnosť v drvivo prevažujúcom odvetví oceňovania nehnuteľností (s prebohatou až luxusnou výbavou v podobe: notes a ceruza + DISTO, šetrnejší si vystačia aj so zdedeným pásmom) s inými, pre nás z nich interesantnou činnosťou v KN. Nevyhnutná výbava geodeta je geodetom dostatočne známa, pre laikov udivujúca, najmä jej cena. Mám za to, že až zámerne sa opomína cesta stavebníctva od celodrevenej lopaty po dnes bežné najvýkonnejšie rýpadlá a iné bežné a relatívne výkonné stavebné stroje. Pýtam sa najmä alma mater, prečo táto skutočnosť nie je dostatočne dôrazne a efektívne všetepovaná budúcim adeptom stavbárskych profesií? Geodeti majú, kde prídu, len (meračsky) stolovať? V prvom prípade je zväčša jeden vľúdny objednávateľ na rozdiel od sporiacich sa, len výnimočne mierumilovných strán, hľadajúcich svoju záchranu v SGI KN, každý však podľa svojho gusta. Zväčša tam však nemožno nájsť ani tú povestnú slamku. Vážení oponenti skôr, ako sa horlivo pustíte do mňa, dávam na známosť, že i túto činnosť som si žiaľ odskúšal. Dokonca naostro a dvakrát, prvý a posledný. Ako geodet znalec menovaný okresným súdom. Takže zas nielen tuším, ale aj niečo málo viem, o čom píšem. V prípadoch ako geodet „konzultant“ nejednej, ale vždy a zásadne len jednej z ani za celučičký svet sa nezmierivších, sporiacich sa strán, to bolo na skúsenosti bohatšie a aj nepredpokladané (pre jednu zo sporiacich sa strán). Znázorňovaná realita i moje argumenty boli neraz až nepočúvateľné. Staré hriechy a príležitostné prieky zväčša následne a výdatne obojstranne živené im boli viac. Nezábudlivcov neprekvapí, že v každom spore si vždy a zásadne dáky „nezištný dobrodinec“ prihrial polievočku, čo by potenciálny záujemca o činnosť znalca v odbore GaK nemal opomínať.
V článku mi však toho chýba viac. Pomer účasti, či skóre autorov predovšetkým. Vekový priemer posledných devätnástich znalcov by bol iste tiež zaujímavý údaj. A nie je tak trochu na podelenie sa o skúsenosti prineskoro? Odovzdávanie skúseností a poznatkov mám za primerané v najlepšom produktívnom veku. Veď čo môže napĺňať učiteľa väčšou hrdosťou, ako to, že tú povestnú káru, z ktorou sa on už akosi len zo zotrvačnosti pasuje, jeho žiak z ľahkosťou a nadhľadom zvládne. Viem, že pre mnohých sú to kacírske myšlienky. No realita nás presviedča, že povozník už vzbudzuje len blahosklonný úsmev a súcit, no a kára je môžbyť pre mnohých vyhrabaná až z dákeho šrotu, teda nepojazdná (nepotlačiteľná). Oneskorené volanie sotva počuteľným hláskom ako bude (môže byť) vyslyšané?
Volá sa aj po účasti mladých (7 rokov praxe). Nevyhnutné je vlastníctvo materiálneho vybavenia postačujúceho na výkon činnosti. Odvoláva sa (cituje) pri tom „na vedeckú, výskumnú a inú špecializovanú činnosť“ ..., zrejme aj „ktorou uznávaný odborník demonštruje svoju schopnosť riešiť sporné prípady“. Podmienkou je komunikatívnosť, trpezlivosť, dôslednosť a nekonfliktnosť. A to všetko ako vedľajšia činnosť. Bez náležitej odmeny (almužnu po lehote splatnosti, bez možnosti či len hrozby penalizácie nepovažujem za primeranú odmenu). To som už naozaj na vážnych pochybách.
Geodet zo záľuby, s autorizáciou, s minimálnou trištvrte miliónovou (Sk) výbavou, ktorý si zrejme len z dlhej chvíle ide vypočuť, aký je neschopný, lebo nevie na cm presne vytýčiť to, čo v minulosti NEBOLO ZAMERANÉ buď vôbec, alebo S NÁLEŽITOU PRESNOSŤOU a dáku almužnu mu možno raz po piatich rokoch aj vyplatia? Pochopil som to správne? Je tam aspoň náznak súzvuku?
Predosielam, že ďalšie úvahy sú v medziach všeobecných aj výnimkami (žiaľ tentoraz s nižšou ako žalostnou početnosťou) potvrdených pravidiel. Nie je tam priepastný rozdiel? Nie je to celé až priveľmi schématické? Kde ostali skúsenosti (volanie mladých „do zbrane“)? Na inom mieste časopisu na obdobný problém súvzťažne a správne poukazuje Ing. Kožár (deti majú deti). Klávesovanie na PC, TS, či GNSS aparatúre a transformácie jeden a pol storočných insitných výtvorov nie je žiadna prax, ak geodet aj s ešte privretými očami o polnoci vytrhnutý z načatého spánku nevie akú mapu, či „mapu“ mu predložili. Podstata vlčej tmy spočíva v tom, na ako dlho bola a je prerušená štafeta po Doc. Kúdeľovi (autentické svedectvo o SGI KN, o ktorý kráča až v prvom rade) a akú hlbokú brázdu vyorala. Nie je to už strž, či roklina? Ďalšia? Koľká to v rade? Je to všetko dielo náhody? Pár dňové školenie, skúšky (???!) (komisiám som sa už venoval) či pohovor(?!) teoretické poznatky a praktické skúsenosti nenahradia. Namiesto dlhých textov skúsenosti z praxe: akú dôveru budí „znalec“ pýtajúci sa dokumentátorky, čo sú to za mapy (tá jej položenú otázku tlmočila mne, jednosnímková fotogrametria, diferenciálne prekreslené LMS na dobovom prekresľovači, bola moja odpoveď, ona jej nerozumela vôbec a znalec?, neviem, keby bol sedel na prednáške Doc. Kúdeľu, pamätal by si to aj keby nechcel a nemusel sa pýtať)? Nie je to hasenie požiaru prilievaním oleja do ohňa? Teda aspoň z časti? Aj na spôsob živého znalca z GaK bez akéhokoľvek geodetického vzdelania? Taký bol menovaný za znalca len preto, že to nikto nechcel robiť? Je to nepochopiteľné, ak súd vydá uznesenie o priznaní znalečného, ale výplata až po právoplatnosti? Ktorý obchodník vydá tovar s vedomím, že na peniaze bude čakať roky? Len pre úplnosť sa pýtam: úradné overovanie Bc. titulovanými už upadlo do zabudnutia nadobro, alebo len reinkarnovalo? Mám taký pocit, že niekde sa stala chyba a žiaľ systémová, kto ma argumentmi presvedčí, že sa hlboko mýlim?
Napísané nie je zovšeobecnenie ojedinelej skúsenosti. Pamätný je pre mňa už zľudovený, tradovaný výrok „znalca“ GaK, ktorý sa doviezol na predmetný pozemok v jednom aute spolu s jednou zo sporiacich sa strán, údajne preto, lebo „to nevedel nájsť“!? Má niekto potrebu k tomu niečo dodať s ohľadom k jeho objektívnosti, nezaujatosti? A čo je to za geodeta, čo sa nevie zorientovať podľa mapy? Zvláštny druh, teda „znalec“? Aj takýto sa bude deliť o skúsenosti? V činnosti znalca v odbore GaK je zmysluplnej profesie poskromne. Znalec geodet a kartograf je v spore zväčša nedopatrením, či aj až nadbytočnosťou. Zo sporiacich strán jedna ho bude určite doživotne „chváliť“, no nezriedka aj obe. Komu sa to žiada. A náhľad súdu je výlučne na súde. Písal som na stránkach KGK opakovane o celospoločenskom uznaní našej profesie. Stav znalectva je len jeden z mnohých a žiaľ pravdivých jej obrazov. Nepomôže nám žiadne teoretizovanie v medziach zákona. Kto nás strčil do jedného vreca s tlmočníkmi? Nákladovosťou v porovnaní s inými profesiami je tá naša neporovnateľná, no spoločenské ohodnotenie je žalostné. Kto len za to môže? Pokiaľ bolo polstoročné dorábanie chleba (rytím za pomoci staronového nástroja bratov Veverkovcov, alebo výkonnými traktormi so stále sa zvyšujúcim počtom radlíc?) prvoradé a akékoľvek meranie (kto, na koho pozemku a v čí prospech ten chlieb dorábal/dorába) aj naďalej nadbytočné, lovec bude mať vždy navrch nad hospodárom a chaos bude kvitnúť ako ružová záhrada. Žiada sa príklad? A lepší, ako vytyčovanie hraníc pôvodných pozemkov podľa ROEPu s následným GP na cm presne podľa ROEPu? Na omamnú vôňu ruží sa vždy nájde dostatok uzurpátorov a geodetom zostanú len a najmä dotyky zbytkov (ruží). Trpezlivosť ruže prináša, hovorí sa a tak, GROFHLMS teda trpezlivo počkajú, raz sa dočkajú, ako povestná panenka v kúte. Koľko znalcov s praxou i potenciálnych vôbec tuší čo GROFHLMS je? A koľkým z nich boli v ich činnosti aj nápomocné? Vďaka, že nové historické LMS sa z depozitov objavujú viac, ako huby po výdatnom daždi v sparnom lete. Čo to, že sa takéto nádherné korpus delikti opomínajú?
Aby som to zhrnul, nedegradovala sa podstata veci, profesie v jednej jej z naj a priori koncentrácii, v znalectve, na otázku: chce to za daného stavu niekto vôbec robiť? Akú kvalitu daný stav vygeneruje? Bude ona aj na prospech veci a celej profesie? Je to len dôsledok „doby“? Každá, ktorá je bez Ľudí je neľudská? Len som prehliadol zvýraznené najpodstatnejšie vlastnosti znalca? Znalec by mal okrem iného aj ZNAŤ, POZNAŤ, teda VEDIEŤ či ovládať nielen, ale hlavne svoju profesiu o viditeľný rozdiel lepšie od PRIEMERU. Je to naozaj tak? Kto to zhodnotí odborne a nezávisle? Komisia? Aká? Kto posúdi vhodnosť a schopnosť komisie? Komisia je, alebo bude „až“ menovaná? Chce sa znalectvo skutočné, alebo len aby bolo?
Toľko k znalectvu, dalo by sa pokračovať ku garantom znalectva a aj štúdia GaK, k uzneseniam o stránke KGK, k platenej funkcii predsedu KGK. Niečo som už napovedal a zbytok sú témy skôr na dlhé zimné večery. Posledná otázka (nateraz): právnické osoby sú od kedy členmi KGK, keď sa im už na pôde KGK venuje taká pozornosť, priestor?
Ďakujem vopred za (prípadné) odpovede.