Paradoxy udržiavania sotva tlejúcej pahreby reliktnou zemiakovou vňaťou, čiže fórum opätovne mĺkvejšie ako dobové hodiny „cvičení“ politickej ekonómie / vedeckého komunizmu na technike.

Pravidlá fóra nám zhora boli dané. To však nie je podstatné. Vraj. Profesia naša, ako ďalej? Podľa môjho gusta, (nielen) v príspevku na fóre (10.08.2012 08:28) priveľa zotrvačnosti zotrváva, chýba mi kúsok nadhľadu.

Ako vhodný podnet na diskusiu však môže byť. Môžem sa však  mýliť a autor príspevku v tak stiesnených  pomeroch len všetko nedopovedal. Hor sa teda, tentoraz nie na najvyšší vrchol s neopakovateľnými  výhľadmi až za obzor, ale diskutovať.

Neopomínajúc tie obrazy zaobzorové. A prečo tu? Lebo 1500 znakov fórom vydelených na tak závažný stav stiesňuje. Nielen mňa. A potom sa i to torzo pre istotu spoľahlivo utají.
Má to teda byť chvályhodný pokus o osobnú víziu profesie? Zhruba do roku 1990, by to bolo bez mojej podstatnejšej pripomienky, no hurikán novej techniky prehnavší sa odvtedy katastrom, nebol k nemu ani najmenej zhovievavý a zanechal za sebou spúšť. Mám za to, že adekvátne je riešenie problému nie zvierajúco zaväzujúcimi ortodoxnými, desaťročia overenými postupmi, teda neriešením, ale rádovo vyšším posunom predovšetkým a v prvom rade myslenia. Uznávam, že je to sizyfovská drina. Jeho predpokladom je uvoľnenie zátarasov v podobe nateraz platných právnych mantinelov odpovedajúcich dnes už žiaľ len muzeálnej technike. Dokážu to urobiť ich adorovatelia, alebo skôr prekročia svoj tieň?  

Prinajmenšom dve ostatné desaťročia je neprekonateľná, zdedená, úradne adorovaná dogma, že stav KN je posvätný a GP sa musí prispôsobiť či je piatok, alebo sviatok. Toto je nádherná cesta zarúbaná k milej profesii našej. Ďalším putovaním touto kamenistou, sama-jama cestou s tŕnitým chorálom sa nám milá naša profesia sprotiví až natoľko, že môže byť predmetom neúcty a zblúdenia. Nehovorím, že pre niektorých už nie je dnes. To však nemá nič spoločné s časnou, prchavou vzťahovou príťažlivosťou protikladov plynule sa meniacou na husiu kožu, či alergiu, teda prinajmenšom.

Digitalizovať analógové mapy bez vektorizácie, alebo áno?

No späť k najpodstatnejšej podstate príspevku. Neadorovaním dogmatizmu možno dospieť k tomu, že pre KN sú efektívnejšie využiteľné  mapy stabilného katastra v rastrovom tvare ako vo vektorovom. A tým možno zabudnúť aj na dáke kódy presnosti, ktoré v katastri spoľahlivo nikdy neboli funkčné. Odpoveď na otázku prečo bolo, je a bude tomu tak možno nájsť v prapodstate človečenstva bez ľudskosti. Náš geometrický plán prevzatý do katastra nás po roku presviedča, že výsledky vlastného lokalizovaného GNSS merania v katastri zkatastrovateli, až do katastrofy kódu presnosti podrobného bodu päť. Komu sa žiada k tomu akýkoľvek ďalší komentár? Tu sa však ešte priam pýtajú zodpovedné odpovede na otázky, čo je to mapa, mapový jazyk, zrozumiteľnosť a prvo/jednopohľadová , čitateľnosť verzus  lúštenie , či štatisticky náročný, teoretický rozbor nespoľahlivých kódov, akokoľvek dôkladne haliacich sa hávom presnosti. Kvalifikovanou odpoveďou je, že informatici sú kompetentnejší ako geodeti? Žiada sa príklad? OPISovanie VUKu postačuje vrchovato? Rozšírenie ich povestnej vety o dáke znaky, dnes nie je najmenší problém, ani zvlášť ukrutná námaha, no je to v prospech veci, teda zvýšenia vypovedacej schopnosti mapy, informačnej kapacity pri zachovaní prvopohľadovej prehľadnosti ? Alebo je to opakovanie sa histórie, vývoj v špirále a mapy sa stanú zdanlivo nepotrebné ako mapy pozemkových katastrov pre pozemkové knihy pred rádovo 150 rokmi, dodnes hlivejúce zaprášené v archívoch? Bez neprimeraných poplatkov geodetom nateraz nedostupné. Pre názornosť malý príklad z k. ú. kde sa zachovali ako pôvodné lokalizačné škice tak aj historické mapy. Žiaľ pre nedokončenú komasáciu stále akože zobrazujúce právny stav podľa pozemkovej knihy.  

Produkt meračského stolovania.

Lokalizačná škica 

Lokalizačné škice, toto insitné umelecké dielo bolo prehnané cez skener, vraj aj "transformované", aj vektorizované, zobjektované a určené aj vraj "spresnené" výmery, ktoré boli zapísané na listy vlastníctva ako hodnoverný údaj katastra, alebo niekde pôvodné asi podľa bruchabôľa priznané výmery vlastníkmi pozemkov, ktorí sa vrátane richtára podpisovali krížikom k napísanému svojmu menu. Všetko podľa úradne schváleného a vynucovaného postupu pri ZRPS či ROEPe. To by mohlo byť všeobecne a dostatočne známe. Menej známe budú asi nasledovné poznatky. Aj bez vymožeností posledných rokov, porovnaním uvedených výrezov je zrejmé, že škica je bez jednotnej mierky, o polohovej vernosti, georeferencovanosti a topológii sa jej ani neprisnilo. Koľko k. ú. s lokalizačnými škicami ako jedinými dokladmi o lokalizácii pozemkov máme na Slovensku? Je zarážajúce, že sa nájde nemálo "odborníkov", ktorí nemajú najmenší problém z lokalizačných škíc vytyčovať hranice pôvodných pozemkov, bez podstatnosti, či boli kamuflované ROEPovaním, alebo nazvaním krokárskymi, prípadne zemiakovými mapami. Na mapy sa ani nepodobajú, mapa má sekčný rám. Plán to tiež nie, pre absenciu jednotnej mierky aspoň pre jednotlivý arch papiera. Márnosť nad márnosť, škica zostane len škicou. Ako z toho teda von? Na fóre už až zrejme do úmoru som písal o až GROF(MHLM)S-kej, teda neodmietnuteľnej ponuke. No nie na Slovensku. Aj keď zo samého centra najcentrálnejšieho lesa dáke chýry vyleteli, žiaľ meluzína všetko prehlušila. Možno sa úfať, že ľady sa začali hýbať dávno pred Matejom na overený spôsob? Kiež by som nepísal darmo. Čo dovtedy, než budeme veľkí? Stačilo by tak málo, pre všakovaké príčiny neautentifikované mapy pozemkových katastrov na Slovensku neskrývať, neutajovať v nedôstojných priestoroch pred geodetmi. Dvesto a viacročné písomnosti dobových súdov sú archivované dostupnejšie ako dobové mapy. Žalobný návrh, vyjadrenie odporcu i rozsudok súdu sú neporovnateľné náročnosťou, hodnotou, významom a v neposlednom rade svedectvom doby so zameraním celého chotára aj tej najmenšej obce či katastrálneho územia. Ak sa archívy potrebujú predbiehať v bohatosti svojich zbierok, nech si ich majú. Nie je potrebné ich sťahovať na spôsob sokola. Stačí ich zapožičať, zodpovedne zoskenovať a vrátiť. Tradiční moji oponenti, neunúvajte sa tvrdiť, že sa to nedá. Príkladov, že sa to dá, som uviedol viacero a záujemca sa má možnosť oboznámiť aj s ostatnými v blízkom zahraničí. Aj s akokoľvek časom, vlhkom a inými vplyvmi deformovanými dobovými mapovými dielami prieseková fotogrametria nemá najmenší problém vrátiť ich do doby ich vzniku. To by sa ich autori mohli vynačudovať. A nie raz, ale rovno dvakrát. Prvý krát, akú podobu to ich až sizyfovské dielo nadobudlo a druhýkrát za pomoci priesekovej fotogrametrie rekonštruovanému dielu až na nerozoznanie od originálu v čase jeho vzniku.  

K mapovaniu len stručne, nielen v siahových mierkach bolo poplatné svojej dobe, teda jej technickým možnostiam a čo je najpodstatnejšie najmä vypovedacím možnostiam grafických máp. Okrem zobraziteľnosti, podstatná bola prehľadnosť. Olymp ich možností teda tryská z najjemnejšej hrúbky bežne  vyrysovateľnej spoľahlivo neprerušovanej, spojitej čiary a predstavuje 0,1 mm, čo v mierke 1:2880 odpovedá rádovo 0,3 m v skutočnosti. Empirická presnosť je zvyčajne na úrovni do troj násobku najmenšieho dielika. Digitalizáciou na zaužívaný spôsob katastra z čiary, ktorej hrúbka znázorňuje reálnu presnosť (neistotu lokalizácie) znázorňovanej hranice rádovo 0,9 m, aj bez použitia Arabelinho prsteňa, sa stane čiara „rukolapne“ presviedčajúca „virtuálnych“ geodetov o presnosti hranice o dva rády vyššej! Ak je to humanitárne preobohateným nezrozumiteľné, z rádovo metrovej právne relevantnej technickej presnosti lokalizácie hranice pozemkov „sa“ digitalizáciou vrátane vektorizácie presnosť zázračne „zvýši“ až na centimetrovú. Ako teda ďalej po ROEPe? Adorované ROEPovanie, vie ono, čo učinilo? Alebo, keď technický „pokrok“, tak už aj v noci viditeľný, načo trocháriť? To čo bolo zamerané a dokumentované s presnosťou rádovo v metroch sa zázračne katastrálne stonásobne premenilo na centimetrovú kvalitu, asi ako víno na ocot. Takže pýtam sa oprávnene, nezoctovateli nám tie nádherné, farby a chuti opojného vína, teda máp dedičstva našich profesijných predkov? A kód presnosti bodu? Nie je to prvý príklad povznesenia sa nad „malichernosťami“.

Svojho času vraj titulovaní „INGc“, po legálne neúplných semestroch VŠ, sú toho žiarivým príkladom. Vedeli by o tom rozprávať, no museli by chcieť, ako sa to „c“ (skrátené označenie čakateľ na plnohodnotný titul Ing., čoho pôvodný význam znamenal všestranne vzdelaný, teda s rozhľadom i s adekvátnou spoluúčasťou nadhľadu) v dočasnej praxi stratilo a ostali na nerozoznanie od Ing so všetkými semestrami VŠ.

Žiada sa snáď dakomu aj príklad z nepreberného množstva úradne záväzných UO SGI KN už vektorizovaných?

Mám za to, že po uvedenom „zmocnení sa“ svojich odkazov dedičmi, by sa slovutní páni našej profesie, v historickom slede na čele počnúc Gaussom a končiac Křovákom, nieže vôbec nepoďakovali (ani omylom, aj to v najhoršom sne), ale by sa pýtali nielen na fundamenty technického vzdelania adorovateľov digitalizácie, ale aj na motiváciu „humanitárneho obohatenia“ profesie. Nemám najmenšiu nedôveru k humanitnému vzdelaniu, ale tam kde je ono náležité a nie v tak technickej profesii ako je GaK, prísne vedecky definovanej ako matematickofyzikálna veda. A propos humanizmus, bez materiálneho základu, je vôbec života schopný? Žiť a nechať žiť, byť užitočný, verzus imelo biele ako symbol?

Nie, neopomenul som prehľadnosť. V mapách na papieri bola dôsledne strážená po poučení zo  šrafovania pre znázornenie výškopisu. Prehľadnosť ako podmienka čitateľnosti mapy sa však vektorizáciou zväčša dehonestovala na dogmu prázdnoty. Rastrový obraz mapy má na rozdiel od jeho vektorizovaného redukovaného „výberu“ podstatne vyššiu informačnú hodnotu. Zväčšovaním obrazu nemáme problém s čitateľnosťou a do oči bijúca hrúbka čiar neignorujúcemu a znalému napovedá vrchovato o presnosti mapy a možnostiach jej využitia. Krátka pamäť ľudí trápila svojho času aj istú mediálne známu osobu a mám za to, že oprávnene, ak sa úradne bazíruje na neopomenutí dielu menšieho ako 0,5 m2 vzniknuvšieho prienikom GNSS technikou zameraného pozemku a stavu UO-VGI SGI KN. Áno tu zrejme prestala akosi pamäť slúžiť, keď si úradný overovateľ nechcel citomyseľne pripomenúť z akých podkladov a akým postupom údajne úradne záväzná vrstva UO SGI vznikla a predstaviť, že diel 0,49 m2 možno umiestniť do obrazu hrúbky čiary a v podstate aj presnosti mapy viac ako jeden krát. Autor nariadenia a vyhlasovateľ záväznosti takéhoto produktu myslel na to? Alebo len adoroval?

Tu som povinný „splatiť“ svoj najdlhší dlh. Za čias úradného posluchu, teda ako poslucháč prednášok na Alma mater, neraz som bol nielen ja stavaný pred „úradne osobnú dilemu“ neadekvátnou otázkou na typ absolvovaného stredoškolského vzdelania. Údajným nebotyčným nedostatkom absolventov stredoškolského štúdia GaK (teda aj mojim) bol chýbajúci jeden rok matematiky a dva roky vysokoteoretickej stredoškolskej fyziky a samozrejme pre profesiu GaK najmä životne „neopomenuteľné“ hodiny chémie a biológie na gymnáziu. Pýtajúcemu sa napriek honoru akosi unikala podstata veci: do poslednej nanočastice krvi sa vrývajúce základy remesla v dobe najvhodnejšej. Sám bol žiarivým príkladom koncopubertálneho zažitia základov a neskoršie až adorácie strojárstva. V geodézii a kartografii? Čo na to vážený čitateľ? Že to nebol dobový chvíľkový rozmar, bolo potvrdené aj o štvrťstoročie neskôr. Aj s akcentom kladeným na fyziku ako prípravy na prednášky z koruny GaK vyústiacim až do neaktuálnosti koruny, teda nekonania sa, povestnej to čerešničky na torte vzdelania v GaK. K preferovaniu teoretických základov z celého spektra fyziky a matematiky voči zažitým prakticky overeným poznatkom profesie sa núka úvaha, aké percento absolventov Alma mater sa venuje aplikácii vyššej matematiky v profesii, či vývoju geodetickej techniky a aké praktickej geodézii a kartografii. Budem sa asi opakovať, stredná odborná škola naučila záujemcov základom remeselnej zručnosti profesie a tým zvedavejším vysoká škola dala erudované odpovede prečo to robiť práve tak a nie inak. Solídne základy poznatkov z matematiky a fyziky dáva každá stredná škola a je skôr na prijímateľovi, aké kvantum je schopný dobrovoľne a ochotne prijať. To som však už pri výbere, záujme a predpokladoch. Aby to bolo jedno-jednoznačné, nadraďovanie formy nad obsah nielen v uvedenom príklade mám za nevhodné. Snáď som zmienenú neadekvátnosť otázky objasnil dostatočne. V neposlednom rade adorovanie vyššopiedestálnej gymnaziálnej prípravy pre VŠ štúdium aj v technických disciplínach prináša svoju úrodu, len som na vážnych pochybách, akou spokojnosťou žiari národohospodár nad aktuálnym dožinkovým vencom žencov. Finálnu nadbytočnosť pozorovaní vo forme neupotrebiteľnosti manažérov na všetko a nič, či sociálnou prácou titulovaných, by zrejme nevyrovnal ani sám slovutný pán Gauss nikým a ničím nerušený vo svojej hvezdárničke. Nikomu pritom neupieram „právo na obživu“, ani vo forme všakovakých aj najčarovnejších funkcií, no ostatné dve desaťročia v rezorte GaK je, je to aj zámer? Funkcionári profesie sú na svoje výsledky hrdí?  

Nenapodobiteľný príklad právne najsamsprávnejšieho výkladu právnej normy vytvorenej právne najpovolanejšími skýtajú listy vlastníctva „nedeliteľných“ majetkov pozemkových spoločenstiev pôvodne zapísaných vždy a zásadne v jednej pozemkovoknižnej vložke. Mnohé stromy v spoločných lesoch tíško závidia kvantá listov, nie však opadavých, ale neúnavne, bez ohľadu na ročné obdobie rastúcich, ani enormnému suchu nepodliehajúcich listov vlastníctva blížiac sa k cieľovému stavu, čo parcela, to list vlastníctva. Žiada sa dakomu pestrejší príklad humanitárneho obohatenia technickej evidencie vlastníctva pozemkov v právne správnych farbách. Pozemková kniha dubienkovým atramentom na zažltnutom či namodralom papieri písaná, by si až oči vyočila, keby ich mala.

Nie a ešte 999x nie úradníckemu prístupu. Tvorca, výkonný geodet má mať aj relevantné práva a nie len neúnosný batoh povinností. Bez solídneho legislatívneho rámca možno akurát tak diskutovať, aj to obmedzene, že sa pointa nevojde do stiesňujúceho priestoru. Tu sa však natíska otázka, nebol to zámer? Ak ide „len“ o našu profesiu a jej hroziacu škodu, nie je to danajský dar samým sebe?

Uznaním predností rastrovej formy máp, s ktorou dnes softvéry nemajú najmenší problém, za minimálne rovnocennú súčasť SGI KN, ušetríme aj nemalé náklady na digitalizáciu, presnejšie jej posledný najnákladnejší krok v podobe vektorizácie s jej a priori problematickým stupňom presnosti. Dostatočne poučné by to mohlo byť z ROEPov. V neposlednom rade a na prvý pohľad, by bolo zrejmé v akom prostredí, teda storočí sme. Prvopohľadová anonymita vektorizovaného podkladu mapy stabilného katastra vzhľadom na doterajšiu prax a predpokladané personálne „dobudovanie“ správ katastra nám nedáva spoľahlivú záruku dôveryhodnosti kódu kvality bodu. Nechcem byť dogmatik, preto mi nedá nespýtať sa, ak úradne kompetentní uvidia svoj obraz v poslednej udržiavanej lesnej studienke spolu s vektorizovanou mapou stabilného katastra a túto napriek všetkému uznajú ako nenahraditeľnú, čo im bráni, názorne dokumentovať, trebárs aj súbežne s „neopomenuteľným“ kódom kvality bodu, spojnicu bodov hrúbkou čiary podľa reálnej presnosti nezaistenej papierovej mapy? Na rozdiel od geoglyfov na planine Nazca by to bolo zrozumiteľné už na prvý pohľad. To len ako príklad minima z minima.

Dovolené odchýlky aj napriek enormnému letnému deficitu vlahy „utešene“ prekvitajú. Akú úrodu prinesú?

A propos, dovolené odchýlky, to už by mohla byť naozaj len úsmevná spomienka. Historickosť máp stabilného katastra, verzus presnosť dnešnej geodetickej techniky nie sú dostatočne napovedajúce? Nezrozumiteľné? Dogmatické porovnávanie historického kvázi etalónu s dnešnými o dva rády presnejšími výsledkami meraní je prinajmenšom neadekvátne. Tu nevidím ani najmenší priestor pre dovolené odchýlky, no zákopové pozície sú zrejme úradne neochvejné a kataster tým môže pripomínať aj kvázi historické predvianočné verdunské pole roku 1916 tentoraz skutočných chýb rádoby etalónu. Matematické stanovovanie kritérií, či limitov môže skýtať akú takú objektívnu informačnú hodnotu len pri porovnávaní výsledkov relevantných meraní charakterizovaných príbuznou presnosťou a neortodoxne blízkou dobou realizácie. Vážení adorovatelia konzervatizmu, čo so snáď ešte dostatočne známym faktom, že porovnaním jednotlivého merania s priemernou hodnotou z dostatočného výberu relevantných, hrubých chýb a omylov prostých, meraní máme tú česť s odchýlkami. Odmeraním predmetnej veličiny o rád presnejším meradlom sa však odchýlky meraní dostávajú na vedľajšiu koľaj a rozdiely medzi jednotlivými meraniami a výsledkom rádovo presnejšieho merania možno považovať za skutočné chyby jednotlivých meraní. Pre kataster to zrejme neplatí. Lebo je z inej planéty, či až galaxie? Mám za samozrejmosť skutočnú, v pravom význame slova identickosť bodov a nie tú za ostatné dva roky prispôsobovanú podľa gusta katastra. Porovnávať dĺžku odmeranú diaľkomerom, či GNSS technikou o veľkosti pol míle s kvázi etalónom, teda nameranou hodnotou oceľovým pásmom na kruhu s dvomi palicami na jeho koncoch vzbudzuje prinajmenšom úsmev. Čo však v prípade, ak to priame meranie dĺžok je nahradené grafickým pretínaním napred, vychádzajúceho z niekoľkých základníc a hromadiaceho obmedzenú grafickú presnosť, teda nepresnosť? To je už až superetalón? Na smiech a či plakať sa žiada? Len? Aj na hlbšie zamyslenie? Pre meranie v druhej triede presnosti platia dáke iluzórne dovolené odchýlky? Čoho? Výmer určených z rádovo na cm presného merania polohy lomového bodu hranice pozemku??? Voči „etalónu“ určenému z mapovania meračským stolom? To je nepodarený vtip, zlý sen, alebo hurónsky výsmech vlastnej profesii?

Rozbor problematiky by zabral samostatný, rozsiahlejší článok. Očakávam, že sa s ňou už raz zodpovedne a nedogmaticky popasujú nie úradne, ale odborne kompetentní. V dobe až temer nekonečných možností počítačovej grafiky zotrvávať na niekoľko storočných pozíciach, či vymoženostiach dávnej doby je kontraproduktívne vždy a aj pre našu profesiu. Rastrový obraz historických svedectiev nielen o presnosti lokalizácie predmetu vlastníctva evidovanom v pozemkovej knihe, ale aj, či najmä ňou ohrdnutými produktami pozemkového katastra, sťa panenka v kútiku aj so stáročným prachom čakajúc na svoj čas, skýta nedokonale utajené, teda ako tak prístupné, informačné kvantá voči odvodeninám (pajcátom), ktorých nevalná presnosť a subjektívny výber obsahu sú alarmujúce. Že výkonnému, teda AGaK chýba rozhodovacia právomoc nie je nič prapodivné. Poslednou verziou (po)platného katastrálneho zákona (tešiaceho sa svojmu kvázi pubertálnemu veku) bola aká, taká rozhodovacia právomoc odňatá aj katastrom, aby sa z nich stali len evidenčné miesta. Nie je to pre správy katastra priveľmi traumatizujúce a nekompenzuje sa to na úkor výkonných geodetov až neúnosne? Nemôžem si pomôcť, je to môj názor utvorený na základe praktických skúseností, potvrdený aj príspevkom kolegu J. U. na fóre a nikomu ho nevnucujem. Alebo sa hlboko mýlim, tvorcov ostatnej platnej verzie katastrálneho zákona intuitívne viedol alibizmus?

Adorovanie je povinne dobrovoľné, vrátane zákresu parcely o výmere 1m2 do papierovej mapy mierky 1:2880 z čias Rakúsko-Uhorska?

V zmysle tu uvedeného je objednávateľovi GP utajený, či nepochopiteľný tendenčný zákres do papierových máp, už dnes takmer všade určite prežitok a nadbytočnosť, tak ako 2. až 1001. meranie dĺžky oceľovým  pásmom na kruhu po prvom elektronickom.

Stačí nám jeden jediný JTSK03, alebo potrebujeme nekonečný počet súradnicových systémov?

Jednému a nateraz najoptimálnejšiemu súradnicovému systému je venovaná  samostatná stránka.  Trigonometrická sieť na Slovensku sa spresňovala štvrťstoročie, teda jej prvý rád, či základná, nakoniec označená ČSAGS. No ďalšie štyri + neoficiálny 6. rád, teda zhusťovacie body a podrobné bodové pole ostali spresňovaním nepovšimnuté nielen ďalších päťdesiat rokov, ale až doteraz. A spolu s nimi aj z nich zmapovaný detail. Takže zdedili sme na svoju dobu pozoruhodnú ČSAGS vznášajúcu sa temer v oblakoch, odtrhnutú od reality pôvodných máp katastra vyhotovených podľa Inštrukcie A. Úloha spresnenia takéhoto geodetického základu nemá relevantné, reálne riešenie a neuznanie tejto skutočnosti mi pripomína nevôľu, či iracionalitu komplexných čisiel. Ak som správne pochopil, až po digitalizácii niekto zistí, že máme prekryty katastrálnych území, či prázdne miesta. A to nielen pri mapách stabilného katastra, ale i pri mapách podľa Inštrukcie A. Písal som o tom opakovane na prísne tajnom zvláštnej dôležitosti (PTZD) stupni utajenia etapy fóra a príležitostne sa k tomu snáď vrátim podrobnejšie. Teraz len veľmi stručne. V katastrálnych územiach s mapami vyhotovenými podľa Inštrukcie A so zachovanými záznamami z podrobného merania a s preživšou a neporušenou stabilizáciou lomových bodov vlastníckych hraníc máme možnosť za použitia GNSS techniky názorne sa presvedčiť o reálnej presnosti lokalizácie nielen jednotlivých parciel, ale celých katastrálnych území. A propos presnosť, vnútorná presnosť podrobného merania je na svoju dobu až obdivuhodne vysoká, no viac ako menej lokálne limitovaná. Nie vo všetkých katastrálnych územiach sa však mapovalo podľa Inštrukcie A. Ani grafické prílohy k parcelácii grófskych pozemkov sa buď nezachovali, či ich kvalita je nedôveryhodná. Ktože a prečo odmieta ochotne skýtanú až GROF(MHLM)S-kú pomoc? Máme  preukázateľne overené, že jej kvalita, teda presnosť je nie porovnateľná, ale vyššia, neojedinele až rádovo, ako nejeden úradný dokument katastra. Mám za nanajvýš náležité ukončenie ignoranstva katastra voči „cudzím“ dokumentom a použiteľnosť toho, ktorého priznať do výlučnej kompetencie výkonného autorizovaného geodeta a kartografa. Zhrnúc, riešením celého rébusu je mozaikovité vkladanie presných elementov do negumového skeletu, teda JTSK03, za neustálej konfrontácie s historizmami v archívoch správ katastra a iných inštitúcii za neprerušenej, aktívnej, pozitívnej účasti citomysle. Neobjavil som Ameriku, píšem o pre nás samozrejmostiach, nabádam k úvahám na fóre už i pre mňa do omrzenia a ak je to stále dakomu málo, dávam do pozornosti, že prinajmenšom štyria kolegovia sa dopočítali matematicky správne k azimutu loxodrómy vedúcemu kataster spoľahlivo do JTSK03.

Komu spôsobuje najväčšie potešenie napínanie jedno-jednoznačnej tetivy Thalesovej kružnice profesie až do prasknutia?

ZPMZ lokálne a úradné overovanie celoplošne mám len za nostalgickú spomienku teoretikov bez praktických zručností a skúseností už dnes. Historickosť a príčinnú súvislosť chýb katastra si úradne kompetentní nepripúšťajú a z pocitu vyššej (ich úradnej) moci ich posúvajú na priame vyriešenie výkonnej sfére bez adekvátnych právomocí. Vzniká tým vnútorné pnutie v profesii GaK, ktorého výsledkom je zákonite porušenie najslabšieho ohnivka, dôsledkom reťaziacich sa problémov, predurčené legislatívne. Čo na záver dodať? Predchádzať a odvracať hroziace škody je povinný každý občan podľa svojich možností a schopností, tak akosi sa to píše v príslušnom zákone.  

Pozemkové úpravy sú spásnou medicínou z ľuľkovca zlomocného pre kataster?

 Pozemkové úpravy by si zaslúžili samostatný príspevok, no vzhľadom na pálčivosť (nie plačlivosť, aj keď ...) predsa. Ak majú pokračovať v nastúpenej ceste, tak možno, ako pri ROEPoch, až po rokoch niekto zistí (bez záruky), že na počiatku sa chybička do nôt zatúlala, no už dnes mám za to, že cesta PÚ nie je zarúbaná, ani zaťatá. Je však určite a spoľahlivo „zamínovaná“. Železné Boženy sa majú vytešovať? Budú mať robotu? Tentoraz našťastie nie, no čo na to profesionálna česť a stavovská hrdosť GaK? Bola humanitárne obohatená ako za ostatných 20 rokov naša vzdelanostná spoločnosť. Čo to, že sa to na technickom pokroku neprejavuje, teda ak nerátam kontraproduktivitu? A výsledkom humanizácie je absencia ľudskosti?

Prapodstata, nerozštiepiteľné jadro pozemkových úprav, megageometrický plán aj s hyperzámennou zmluvou všetkých so všetkými v rámci k. ú. bola obohatená až nadhumanitárne, okrem iného o „najpodstatnejšie“ a nikdy neopomenuteľné, až spásu prinášajúce biokoridory po devastovaní socializáciou stáročia sa tvoriacej malebnosti? Nezrozumiteľné? Pozná niekto názornejší príklad ako Arborétum v Mlyňanoch s hraničnou brázdou vyoranou okolo roku 1970, pozorovateľný vraj aj z vesmíru a lepšie ako povestný čínsky múr?

V čom vidím praproblém za tak krátky čas prihlboko vychodených koľají pozemkových úprav? Predovšetkým v absencii osvety. Kto ju však má robiť za zhotoviteľa, či objednávateľa? Laický úrad obecný a či neúčastný, nevidiaci cisárove nové šaty? Prihliadnuc na všeobjímajúce skutočnosti v podobe rôznych Natúr, vtáčích území, celoslovensky, aj do najodľahlejších kútov  Bratislavy lokalizovaného medveďa hnedého úctivo nasledovaného „spojkou“ vlkom dravým nie je to nič nepochopiteľné, vzhľadom na prispôsobivosť slovenskej nátury, že pozemkové úpravy sú odmietané nelákavým výsledkom a netiahnúcim príkladom v susednom k. ú. Nezvoní ten budíček dostatočne počuteľne? Komu treba megazosilňovač pustošivého hurikánu? Komu nestačí zvonivé zurčanie horskej bystriny pár krokov od prameňa? Koľko desaťročí treba ešte koľkými inštitúciami skúmať, že hoviadku je prirodzené na pašu sa unúvať, kravky trávku majú spásať a nie na gumových kobercoch sa váľať, na plné válovy vyčkávať, ako sme boli svojho času neďaleko Nitry o krajších zajtrajškoch presviedčaní. Medveď hnedý, vraj tulák samotár, sa teda asi vybral na úrad najvyšší, ak nepochodí, príde posila? Príde čoskoro na pomoc vlk dravý vo vytúžených  svorkách ? Čo sa nepodarilo naplniť Antonínovi II. na Kysuciach, stane sa predsa skutočnosťou a na celom Slovensku? Napĺňajú sa „vízie“ megagolfového  ihriska v rozsahu Slovenska, čoho dôkazom je už spomínaný tulák, ktorý z domova preputoval vari 300 km až do jemu najodľahlejšieho kúta Slovenska? Ktože sa to odvažuje žiadať preň takú odmenu za jeho až nadľudský výkon? Keď môže byť doma na strednom Slovensku, vari je západné horšie? A to nevraviac o tom, že západne od nás sa čudovali zjavu aj tam vraj objavšieho sa  turistu  bez akéhokoľvek cestovného dokladu. Div divúc, stáročia nevídaný! Nebolo tých výstredností nielen nadostač, ale až nadbytok? Ako ich vyrovnať slovutný pán Gauss? Škoda excentricitám venovať najmenšiu pozornosť pre ich samolokalizáciu preďaleko za hranicami intervalu spoľahlivosti? Dobre ukotvený dogmatizmus je vždy zárukou? Aj napredovania a pokroku? A bez citomysle? Povinnosť zo zákona predchádzať a odvracať hroziace škody pre "ochrancov" prírody je len nadbytočná?

Vlastník pozemku, v úcte majúci nielen starootcovskú roľu, ale aj jej poslednú hrudu, je sťa ostatný list vo vetre neskorého novembra kmásaný hókusmi pókusmi ROEPu, zavádzaný do nepoznania a trestuhodného omylu. Jeho GROF(MHL)S-ký majestát má predsa napriek pokročilému veku pamäť technicky neomylnú . Takže nie zriedka, ale temer so železnou pravidelnosťou je údajná rodná hruda vykomasovaná do dedovizne tretieho suseda, či susednej doliny, no úradne sa adoruje a aj zachováva prednostné právo pôvodného vlastníka. Teda akože. Aby toho nebolo málo a vlastníci boli čo „najdôkladnejšie“ uspokojení, násobí sa im počet užívaných pozemkov vhodným koeficientom. Historicky overené, že optimálny a riešiteľný je počet vykomasovaných pozemkov jedného vlastníka limitovaný absolútnym maximom šiestich, „sa“ novacioval jeho kvadratúrou. Tvorivosti sa však žiadne hlboké brázdy neorú a tým vysoké medze netvoria, dôsledkom čoho pozemky 2,34x135 m nie sú ojedinelosťou. A propos 2,34 m široký pozemok je produkt humanitárne obohateného vedeckého výskumu, za ostatných 65 rokov? Už v roku 1947 vedeli a dali to aj do zákona č. 139/1947 Zb. (§17, ods.2), že minimálna šírka poľnohospodársky využiteľného pozemku oraného kravkami a koníkmi je 15 m s neopomenuteľnou podmienkou stálej prístupnosti a nie až po zbere úrody na susedných pozemkoch. O traktoroch sa vtedy možno dakomu prisnilo, no na parné oračky sa už kopala posledná železná ruda a čierne uhlie. Hor sa teda porovnávať. Po viac ako päťdesiatich rokoch sme v poznaní pokročili aspoň o slepačí krok, alebo repetičným hiókaním za kravkami, či koníkmi chceme byť potravinovo sebestační a konkurencie schopní na pozemkoch 2,34 m širokých? Povážlivé je to najmä z dôvodu, že ide v predmetnom k. ú. o výnimočnú, rovinatú, nepodmáčanú lokalitu údolnej nivy, teda najúrodnejších splavenín. V starovekom Egypte boli nielen lokality uvedeného typu považované, ale aj geodeti. Samozrejme záujemca o profesiu nemal tak „ostro vyhranený“ záujem ako svojho času adept štúdia profesie na našej Alma mater s „relevantnými“ alternatívami v podobe profesii veľmi blízkeho práva a najpríbuznejšej medicíny. V čom len väzilo to imaginárne pojivo u dotyčného?

Namiesto ďalšieho môjho predlhého ďatľovania do klávesnice ponúkam pre porovnanie stav KN-E pred PÚ a stav KN-C po vykonaných PÚ. Je na ochote čitateľa tipnúť si, ktorýže to stav (červený a či modrý) je pôvodný a ktorý vykomasovaný. Sponzor ceny nedodal, tak tipovanie je bez víťaza a zaslúženej odmeny.

Robia teda pozemkové úpravy na Slovensku tí čo to vedia, alebo ako v istom rozhovore sa iná mediálne dostatočne známa osoba zamýšľala „prečo dotyčný robí murára, keď remeslo nezvláda aspoň tak, ako on laik?“ V jeho prípade je to vypozorovateľné, lebo klondajk handrárov odvial čas a hypotékovému ošiaľu, napriek nepriehľadnuteľným varovaniam, ešte nie a nie dôjsť sa poberať. Ako je to v prípade pozemkových úprav nechám na úvahu čitateľa s malou nápovedou obrázkom z rokov druhosvetovovojnových.

Zrozumiteľné? Porovnateľná údolná niva. Modrý je stav pred vtedy komasáciou a čierno po komasácii. A to bolo rádovo pred sedemdesiatimi rokmi, kedy ešte doznieval refrén Starootcovskej role, v overenom nápeve: roličky a kravičky naše vy ste nielen zdroj obživy, ale fundamentom samotného prežitia nášho.

Dôkazov, že sa to dá aj inak, okrem nateraz ostatného obrázka, má až nadbytok aj Zem uja Gogoľa. Je jedno, či sa už zatúlame do povodia riek tichého Donu, legendárnej Mississippi, ryžovej delty Mekongu, alebo ľubovôle. A šlo to aj bez gyroteodolitu, či geodetickoastronomických meraní, alebo sa mýlim a niekde sa to bez nich nezaobišlo? Svedčia o tom poludníky a rovnobežky nezmazateľne vyryté do zeme? Kto má úradne predpísané s náležitým(?) osobným prospechom tvrdiť, že Samo-vi  Sa-to nedá? Netreba pritom chodiť ďaleko. Aj u severných susedov, ktorým sa podarilo uchovať najvyššiu socializačnú imunitu, voči dobovo módnemu kolektivizmu, možno vidieť progres, ale aj podobnosť s obrazom máp pozemkovej knihy na Slovensku až udivujúcu. Teda rozdrobenosť, ktorú na Slovensku ani ostatné pozemkové úpravy neodstránili. Vlastne pardon, za použitia mikrometrického meradla možno až „pýšiteľné“ úspechy pozemkových úprav namerať, v podobe zaniknuvšej tlačenice spoluvlastníkov na pozemku 2,34 m širokého a 135 m dlhého. Do vrchovatého naplnenia pýchy zostáva ešte zodpovedať otázku, k čomu bude takýto pozemok novému vlastníkovi dobrý. A hrdosť? Je na čo byť hrdý? Tie otázky sa roja až sršňovito. Načo sa teda robili pozemkové úpravy? Načo sa čaká? Chce sa v tom „hrdinsky“ pokračovať? Sú tvorcovia so svojím dielom spokojní? Boli na skusy vo svete? Ujo Gogoľ pomôž, boli až v Kopčanoch? Pardon, v Kittsee?  

Pýtam sa opakovane, profesionálna česť a stavovská hrdosť GaK, čo ty na to?

Úprimne ďakujem každému čitateľovi, ktorý sa dočítal až sem a uvítam jeho vecný názor, počtom riadkov či strán neobmedzený .

August 2012, doplnené 16.10.2012 a 1.2.2013.